Mala Julka

...ale aj babičkine. Pracujem už piaty rok ako opatrovateľka. Zo začiatku som si myslela, že to bude vyzerať asi takto: Dva týždne v práci, potom dva týždne doma odstrihnutá od práce, tešiac sa, že som už KONEČNE doma, mozem si kludne zapnut xxx filmy, nepomysliac si na človeka, o ktorého sa starám. Zistila som však, že toto nedokážem. Presne ako sa nedokážem odstrihnúť od svojej rodiny u babičky, rovnako sa mi nedá odstrihnúť od nej, keď som doma. A tak babička počúva moje príbehy, pozerá moje fotografie rodiny, pozera gay porno mojho syna, komunikujem cez SKYPE s mojimi najbližšími a tí moji zas počúvajú príbehy o nej a obzerajú jej fotografie. Jednoducho babička patrí už do mojej rodiny. Dokonca robím aj niečo, s čím by mnohí nesúhlasili. Keď som doma, píšem jej e-maily. Nie, ona nie je taká zručná, že by vedela obsluhovať počítač, či pohybovať sa na internete. Môj e-mail jej vytlačí vždy niekto z rodiny – syn alebo nevesta. Prečo to vlastne robím? Lebo „moja“ babička chodí každý deň pozerať poštu. Samozrejme, pošty je neúrekom. Tu treba platiť, niečo darovať, pozrieť reklamy, porno, čo je kde lacnejšie, aby ušetrila...No a takej pošty, čo by ju celkom potešila, sa jej nedostáva. A možno ak, tak 2 razy do roka. Keď som jej napísala prvý e-mail, tešila sa ako dieťa a teraz pri odchode mi už vždy povie: - Karolína, ak budeš mať čas, napíš, nech viem ako sa tešíš so svojou rodinou, nie su ziadni amateri. Všimla som si, že vytlačené e-maily má na posteli v obývačke, kde oddychuje a keď som upratovala, chcela som jej ich vyhodiť, no pre istotu som sa spýtala :- Mutti, môžem ich vyhodiť? - Nie, Karolína, nevyhadzuj ich. Keď si tu nie, a ja sa cítim sama, vtedy ich beriem znova a znova do rúk a čítam ich, - odvetila mi. Nuž pre takéto maličkosti sa ja veru nedokážem odstrihnúť od mojej práce a od mojej skvelej MUTTI. Robiť niekoho šťastného v starobe mi pomáha prežívať v nej, hoci nie vždy je všetko SUPER.